Iniciatíva za Prírodný park Krivánska Malá Fatra

Iniciatíva za Prírodný park Krivánska Malá Fatra

Prostredníctvom médií sa ku nám pred časom dostala informácia o iniciatíve na vytvorenie „Prírodného parku Krivánska Malá Fatra“. Napriek tomu, že sme (ako Správa NP Malá Fatra), neboli dodnes oficiálne oslovení  k vyjadreniu k predmetnej iniciatíve, ani sme neboli prizvaní k rokovaniam (hoci boli prizvané iné, z pohľadu inštitucionálnej ochrany prírody SR nezásadné orgány, napr. VÚC Žilina), radi by sme k nej stanovisko zaujali.

V prvom rade chceme zdôrazniť, že rozumieme požiadavkám neštátnych vlastníkov pôdy o intenzívnejší dialóg medzi nimi a štátom. Sami pociťujeme v tomto smere zo strany štátu nedostatočnú podporu a dlhoročné podceňovanie tejto situácie. Miestne príslušné správy chránených území na Slovensku nedisponujú dostatočne takými právomocami, aby mohli tento dialóg viesť efektívne. Sme si vedomí toho, že spolupráca s miestnymi komunitami je pri tom kľúčová pre realizáciu účinnej ochrany prírody v regióne.

Iniciatívu zastrešuje Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska.

Proaktívne sme si na internete (na webovej stránke únie, na stránke mesta Turany atď.) vyhľadali požiadavky iniciatívy, ako aj sprievodné materiály a s niektorými vyjadreniami uvedenými v iniciatíve sa nedá nesúhlasiť. Napríklad s tým, že cieľom iniciatívy je propagovať a podporovať taký spôsob života a hospodárenia, ktorý je v súlade s prírodou a rešpektuje zachovanie rozmanitosti krajiny a v nej sa vyskytujúcich druhov a ekosystémov.

Hlavným bodom iniciatívy je zriadenie a spravovanie „Prírodného parku Krivánska Malá Fatra“. Ak tomu dobre rozumieme, ide o zmenu kategórie územnej ochrany prírody, teda formálne zrušenie národného parku a následné vyhlásenie prírodného parku, v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny. Iniciatíva chce zároveň vytvoriť priestor na zriadenie inštitúcie, ktorá by tento prírodný park spravovala.

Uvedené požiadavky však podľa všetkého nemajú po formálnej (a už vôbec nie po vecnej stránke) oporu v aktuálnej legislatíve a domnievame sa, že vlastníci neboli celkom korektne informovaní. (respektíve iniciatíva počíta aj s presadením prípadnej zmeny zákona). Aktuálne možno chránené územie zrušiť len v prípade zistenia nových skutočností, ktoré majú závažný vplyv na predmet ochrany, alebo ak predmet ochrany zanikol (čo zatiaľ nie je tento prípad). Takisto inštitucionálne spravovanie chránených území (snáď s výnimkou obecného a súkromného chráneného územia) je v kompetencii organizácií zriadených ministerstvom životného prostredia.

Ako jeden z hlavných dôvodov zrušenia kategórie národný park na území Malej Fatry iniciatíva uvádza nesplnenie kritérií podľa IUCN  – teda, že sa jedná o „neúprimný národný park“.

Podľa príručky k prideľovaniu manažmentových kategórií chránených území podľa IUCN, ktorú vypracovala Štátna ochrana prírody SR v roku 2014, voľba kategórie chráneného územia podľa IUCN sa primárne vykonáva s ohľadom na cieľ manažmentu, to znamená, že sa vzťahuje viac na ciele starostlivosti, než na súčasný stav územia. Ak chránené územie neplní svoj cieľ (napr. z dôvodov stále prebiehajúceho lesného hospodárenia), nemala by sa tým ospravedlňovať následná zmena kategórie (ale naopak malo by sa zvýšiť úsilie na zabezpečenie manažmentu územia).

Rovnako cieľom ochrany národného parku je podľa zákona o ochrane prírody nielen zachovanie, ale aj postupná obnova prirodzených ekosystémov, čo sa môže realizovať v dlhodobom časovom horizonte.

 Kategória „prírodný park“

Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je „národný park“ územie spravidla s výmerou nad 10 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou tvoriace najvýznamnejšie prírodné dedičstvo.

Kategóriu chráneného územia „prírodné parky“ sme doteraz u nás nepoznali, v novele zákona o ochrane prírody a krajiny z roku 2020 je to táto kategória definovaná ako menšie územie nad 500 ha prevažne s ekosystémami pozmenenými ľudskou činnosťou, ktoré tvoria biocentrá nadregionálneho významu. Prírodné parky majú svoju tradíciu najmä v západnej Európe a vyhlasujú sa predovšetkým na regionálnej úrovni, ak región pokladá územie za vzácne a atraktívne, napríklad pre rekreáciu.

Územie Národného parku Malá Fatra má však nadnárodný význam, o čom svedčí jeho vyčlenenie v najvyššej kategórii „biosférické biocentrum“ v rámci aktualizovaného Generelu nadregionálneho územného systému ekologickej stability (ďalej GNÚSES).

GNÚSES vyjadruje základný rámec priestorovej ekologickej stability územia Slovenska a bol schválený uznesením vlády č. 319 z 27. apríla 1992. V roku 2000 bol aktualizovaný a zapracovaný do Koncepcie územného rozvoja Slovenska, ktorej záväzná časť bola schválená Nariadením vlády SR. č. 528/2002 Z.z. Podotýkame, že od ekologickej stability, ako verejného záujmu našej krajiny sme závislí všetci. Na strane druhej, i tieto prvky územnej stability v krajine je nepochybne potrebné s vlastníkmi predmetných území finančne vysporiadať.

Prírodné hodnoty Krivánskej Fatry sú výnimočné.

Národný park Malá Fatra je osobitý mimoriadnou pestrosťou geologických a klimatických pomerov. To spolu s vertikálnou členitosťou prispelo k tomu, že sa tu na pomerne malej ploche vytvorila veľká rozmanitosť rastlinných a živočíšnych spoločenstiev. Často krát sa stretávame s názorom, že za túto diverzitu spoločenstiev vďačíme hospodáreniu v krajine. Áno, do určitej miery, ktorá však ma pramálo spoločné so zachovaním pôvodných karpatských lesov. Informatívne sa žiada uviesť, že lesnatosť NPMF dosahuje cca 80 % a dnešný tlak na lesy z pohľadu hospodárenia mení aj posledné zvyšky na nestabilné, druhovo chudobné a nepôvodné spoločenstvá lesných plantáží.

Jedná sa o posledný západne položený národný park Karpát s pôvodnými a relatívne dobre zachovalými ekosystémami a zároveň smerom na západ napríklad posledné miesto s trvalým výskytom veľkých šeliem. Vďaka svojmu situovaniu na okraji areálu výskytu týchto druhov, umožňuje ich prenikanie na miesta, kde tieto druhy ustúpili v dôsledku intenzívnej ľudskej činnosti, alebo boli zámerne vyhubené. Pre európsku, človekom významne zmenenú krajinu, má toto územie veľký význam ako ekostabilizačný prvok. Žiada sa podotknúť, že mnohé krajiny sa snažia dnes za veľké finančné obnosy obnoviť ich pôvodnú krajinu. Pri zachovaní a zlepšení súčasného stavu vieme tieto prostriedky ušetriť a smerovať ich na iné ciele rozvoja spoločnosti.

Rekreácia, turizmus či ekonomický rozvoj sa s územím národného parku nevylučuje.

Ochrana prírody je verejným záujmom a národné parky v sebe skrývajú potenciál, ktorý je možné využiť v prospech ekonomického rozvoja regiónu.

Do pozornosti dávame informačný materiál z Českej republiky – „Národní park: značka, která se dobře prodává“, ktorú si môžete stiahnuť a prečítať na nasledovnej stránke.

https://www.hnutiduha.cz/publikace/narodni-park-znacka-ktera-se-dobre-prodava

Z uvedenej brožúry citujeme.

„Stále více lidí hledá originalitu a spontánnost, poznávání a informace, místní odlišnosti, tradiční kulturu i přírodu.“

“Turismus v bavorském národním parku generuje hrubý obrat 29 milionů eur. Přepočítáno na pracovní místa jde o bezmála 940 plných úvazků. Reálně však z tohoto odvětví žije více lidí, protože pro řadu z nich nepředstavuje jediný zdroj příjmů. Dalších 200 zaměstnanců má správa parku, zatímco v běžném lesním podniku srovnatelné velikosti by práci našla jen polovina.”

„Zajímavý je i příklad italského národního parku Abruzzo, jehož založení oživilo ekonomiku této chudé oblasti. Území se stalo nejbohatším regionem Apenin. Lidé se odsud přestali stěhovat pryč, vznikla nová pracovní místa a přibylo mladých lidí. „

„Zkušenost obyvatel Bělověžského pralesa v Polsku ukazuje, že turisté mnohem častěji navštěvují místa ležící v národním parku než ta mimo něj.“

Národný park Malá Fatra je výnimočné územie z európskeho i národného hľadiska, ktoré plne zodpovedá definícii národného parku. Prekategorizovanie na prírodný park by ohrozilo nielen prírodné hodnoty územia Krivánskej Fatry ale v neposlednom rade aj prestíž a potenciál rozvoja regiónu.
Natura 2000

Iniciatíva však opomína ešte jeden dôležitý fakt. Územie Národného parku Malá Fatra je súčasťou sústavy Natura 2000, je teda zároveň územím európskeho významu a chráneným vtáčím územím. Je potrebné poznamenať, že návrh území sústavy Natura 2000 bol podmienkou prístupových konaní SR do EU.

Výber území Natura 2000 bol vykonávaný na základe vedeckých podkladov (komplexných údajov o rozšírení a stave populácií jednotlivých rastlinných a živočíšnych druhov, údajov o rozlohe a zachovalosti biotopov). Výsledná sústava pritom zahŕňa najhodnotnejšie územia SR bez ohľadu na vlastnícke vzťahy, či súčasné hospodárske využívanie.

Natura 2000 má zabezpečiť priaznivý stav populácií vybraných druhov živočíchov a rastlín a priaznivý stav biotopov, čo však vôbec nevylučuje hospodárske aktivity v územiach, pokiaľ tento priaznivý stav nenarušujú. Povinnosťou členských štátov je sledovať stav biotopov a druhov v týchto územiach. Zároveň sú členské štáty povinné v pravidelných intervaloch pre Európsku komisiu vypracovať správu, ktorá obsahuje výsledky tohto  sledovania.

Všetky tieto záväzky je Slovensko povinné plniť bez ohľadu na národnú kategóriu chráneného územia.

Slovensko aktuálne napríklad čelí žalobe na Európsky súdny dvor za neprijatie primeraných opatrení na záchranu hlucháňa hôrneho, ktorú podala Európska komisia. Hlavným dôvodom je zánik vhodných biotopov spôsobený ťažbou dreva. Komisia upozornila, že v slovenských lesoch nachádzajúcich sa v lokalitách sústavy Natura 2000 sa uskutočňuje intenzívna ťažba dreva, čo spôsobilo úbytok vhodných biotopov pre hlucháňa. Ide najmä o asanačnú ťažbu vykonávanú v reakcii na rušivé zásahy v lesoch, ako sú zamorenie lykožrútom alebo škody spôsobené búrkou. V tejto súvislosti sa za účelom zlepšenia biotopových podmienok pre hlucháňa zrealizovali v Malej Fatre opatrenia, ktorými sa zároveň (aspoň dočasne) zvýšil podiel bezzásahového územia.

Zodpovednosť za ochranu biodiverzity

Iniciatíva prichádza v čase, keď celosvetové stratégie (návrh Globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020) i Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 počítajú so zvýšením rozlohy, konektivity a integrity prírodných ekosystémov, so zachovaním existujúcich nedotknutých území a oblastí s divočinou a s obnovou degradovaných ekosystémov a konektivity medzi nimi. Do roku 2030 sa má zabezpečiť ochrana aspoň 30 percent planéty prostredníctvom dobre prepojeného a efektívneho systému chránených území so zameraním na oblasti osobitne významné pre biodiverzitu.

Európska únia plánuje do roku 2030 zabezpečiť napredovanie pri oživovaní európskej biodiverzity a zintenzívniť ochranu a obnovu prírody. Má sa to dosiahnuť zlepšením a rozšírením sústavy chránených území a vypracovaním ambiciózneho plánu na obnovu prírody.

Súčasná sústava zákonom chránených území nie je dostatočne veľká na to, aby chránila biodiverzitu a v rámci EÚ sa má vytvoriť ucelená transeurópska sieť prírody. V záujme životného prostredia a ekonomiky, ako aj podpory zotavenia EÚ z krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 by malo byť v EÚ chránených aspoň 30 % pevniny. Osobitne je potrebné sa zamerať na oblasti s vysokou hodnotou alebo potenciálom biodiverzity a prísne chránená by mala byť aspoň tretina chránených území, teda 10 % pevniny EÚ. V rámci tohto zamerania na prísnu ochranu bude nevyhnutné prísne chrániť všetky zostávajúce klimaxové lesy a pralesy a iné ekosystémy bohaté na uhlík, ako sú rašeliniská, trávne porasty a mokrade, hojne zastúpené aj v Krivánskej Malej Fatre.

V prípade všetkých chránených území budú nevyhnutné jasne definované ciele a opatrenia týkajúce sa ochrany.

Okrem toho bude pre ucelenú a odolnú transeurópsku sieť prírody dôležité vytvoriť ekologické koridory, aby sa umožnila migrácia druhov a zachovali a podporili sa zdravé ekosystémy i cezhraničná spolupráca, čo je osobitne dôležité v územiach situovaných na okraji Západných Karpát, ako je to v prípade Národného parku Malá Fatra.

Do roku 2030 sa majú účinne spravovať všetky chránené územia a zabezpečiť ich náležitý monitoring, ktorý vyžaduje príslušné kapacity a financovanie. Bude to vyžadovať spoluzodpovednosť a spoločnú účasť všetkých relevantných aktérov, podporu transparentnosti a dialógu zainteresovaných strán a participatívne riadenie na rôznych úrovniach.

Jadrom stratégie EÚ v oblasti biodiverzity je úplné vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov, vrátane legislatívy EÚ, pre ktorú sa musí prioritne získať politická podpora a finančné a ľudské zdroje.

Jednomyseľná podpora iniciatívy?

Diskutovať by sa dalo aj o jednomyseľnom prijatí iniciatívy obcami a miestnymi obyvateľmi. Iniciatíva vyzvala prítomných starostov, aby zaradili bod o tejto iniciatíve do programu rokovaní obecných zastupiteľstiev. Na internete sme našli zverejnených len niekoľko týchto zápisníc (Dolná Tižina, Krasňany, Nededza, Teplička nad Váhom, Podhradie). Na základe týchto zverejnených podkladov sa domnievame, že poslanci nemuseli byť celkom korektne informovaní o celej problematike. Konkrétne v obci Teplička n. Váhom nebolo jednému poslancovi jasné, čo je cieľom iniciatívy, druhý poslanec uviedol, že podľa neho sú „v národnom parku zásahy do lesa úplne zakázané, v prírodnom parku je povolená obmedzená ťažba.“  V obci Podhradie starosta informoval poslancov v takom duchu, že „štát diktuje vlastníkom, čo môžu a nemôžu robiť na pozemkoch vo svojom vlastníctve, zakazuje im hospodáriť, poľovať, zbierať huby a lesné plody, bez nároku na akúkoľvek alebo minimálnu finančnú náhradu“. Uvedené tvrdenia sú zavádzajúce a nepravdivé. V národnom parku nie sú zásahy do lesa „úplne zakázané“ a zákaz zberu húb a lesných plodov sa na vlastníka pozemkov nevzťahuje. Za obmedzovanie hospodárenia prináleží vlastníkovi zo zákona o ochrane prírody náhrada za obmedzenie bežného obhospodarovania. Suma pritom nie je minimálna, napríklad jednému z najväčších vlastníkov lesa, ktorý má v rezervácii približne 500ha lesa, bola schválená suma cca 647 000€ za celé decénium (10-ročné obdobie). Aj ústne sme boli informovaní, že nie všetci starostovia sú s touto iniciatívou stotožnení.

Iniciatívu vítame

Každopádne iniciatívu súkromných vlastníkov pôdy vítame ako podnet na skvalitnenie dialógu medzi vlastníkmi pozemkov v národných parkoch a štátom, najmä vo vzťahu k tomu, aby si štát oveľa viac všímal potreby a požiadavky vlastníkov a zároveň  systémovo a promptne na tieto požiadavky reagoval.

V tejto súvislosti však nemôžeme nespomenúť aj pozitívny fakt, že od roku 2017 došlo k posunu pri ochrane prírody národných parkov, keďže štát začal aktívne využívať predkupné právo, čo sa realizuje do dnes. Doterajšia výmera vykúpených lesných pozemkov v Malej Fatre predstavuje približne 34 ha, v roku 2019 bolo fyzickými osobami poskytnutých k bezodplatnému nájmu ďalších 5 ha lesa. Aj tento týždeň sme dostali z MŽP SR informáciu o využití predkupného páva na spoluvlastnícky podiel na lesnom pozemkoch v k.ú. Dolná Tižina.

Na záver by sme chceli uviesť, že Správa NP Malá Fatra ako odborná organizácia ochrany prírody nesie zodpovednosť za plnenie úloh daných zákonom o ochrane prírody a krajiny a súvisiacimi predpismi. Bohužiaľ, pri svojej práci sa neraz stretávame s tým, že sa voči zamestnancom správy národného parku vyvodzuje osobná zodpovednosť za obmedzenia v súvislosti s danou legislatívou, čo určite neprispieva ku konštruktívnemu vedeniu dialógu.

Správa NP Malá Fatra

Zdroje:

https://www.cbd.int/doc/c/3064/749a/0f65ac7f9def86707f4eaefa/post2020-prep-02-01-en.pdf

https://ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-2024/european-green-deal/actions-being-taken-eu/eu-biodiversity-strategy-2030_sk

https://www.sazp.sk/zivotne-prostredie/starostlivost-o-krajinu/zelena-infrastruktura/dokumenty-uses-v-sr.html

https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_20_1232

https://www.hnutiduha.cz/publikace/narodni-park-znacka-ktera-se-dobre-prodava

https://budejovice.rozhlas.cz/na-sumave-a-v-bavorskem-lese-pribylo-tetrevu-ukazal-pruzkum-7677343

http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=3&lang=sk

http://npmalafatra.sopsr.sk/bezzasahovy-rezim-v-narodnom-parku-mala-fatra/

http://npmalafatra.sopsr.sk/prenajom-lesov-v-narodnom-parku-cesta-k-lepsej-ochrane-prirody/

http://www.sopsr.sk/dokumenty/chu.pdf