Záverečná správa k VI. zimnému monitoringu šeliem v oblasti Malej Fatry

Stopová dráha dvoch vlkov, foto: Tomáš Flajs

Zimný monitoring šeliem v oblasti Malej Fatry sa stal tradičnou súčasťou plánovaných akcií Správy Národného parku Malá Fatra.

VI. ročník monitoringu sa niesol v duchu obmedzení proti šíriacemu sa Covid ochoreniu s vážnym ohrozením možnosti akciu vôbec usporiadať. Samotný monitoring sa konal počas náhradného termínu v čase lockdownu, kedy sa akcie mohli zúčastniť iba mapovatelia z okresov v oblasti Malej Fatry. Ďalším faktorom bolo neustále sa meniace počasie s veľkými  krátkodobými výkyvmi, kedy bola súvislá snehová pokrývka až od nadmorskej výšky približne 700 m. Monitoring sa nakoniec podarilo úspešne zorganizovať, pričom sa prihlásilo za krátke obdobie dostatok ľudí a mohli tak byť pokryté takmer všetky trasy ako po minulého roky. Spolu sa akcie zúčastnilo 72 osôb, prešlo sa celkom 47 trás v dĺžke cez 400 km v území o veľkosti takmer 52 000 ha.

Mapa pridelených trás počas zimného monitoringu

V oblasti Malej Fatry vládlo v termíne monitoringu usnežené počasie čo skomplikovalo  možnosť nájsť početné nálezy pobytových znakov po šelmách starších viac dní. Takto sa ale podarilo vďaka padnutému obnovcu identifikovať najmä stopy staré len niekoľko hodín, príp. 1, max. 2 dni, čím sa zistili aktuálne pohyby a početnosti šeliem v sledovanom území. Výška snehovej pokrývky v oblasti oproti predchádzajúcim ročníkom bola výrazne nižšia, vo výške okolo 950 m n. m. bolo na južných svahoch miestami sotva 5 cm snehu.

 

Výsledky k jednotlivým druhom veľkých šeliem.

Mapa výskytu šeliem počas monitoringu

Medveď hnedý (Ursus arctos)

Početnosť nálezov stôp po našej najväčšej šelme ovplyvnil teplý priebeh zimy ale  najmä bohatá úroda bukvíc v predchádzajúcu jeseň. Šelma bola v histórii konania akcie práve počas tohtoročného monitoringu zistená najpočetnejšie, pričom bola zdokumentovaná až na 35 bodoch. Nakoľko medvede pre svoju mobilitu sú schopné prejsť aj väčšie vzdialenosti za relatívne krátky čas, križovali takto často susedné trasy. Celkovo sa podarilo zistiť minimálne 20 samostatne sa pohybujúcich jedincov a aj 7 vodiacich medvedíc s 1 mláďaťom, v 1 prípade bola medvedica s 2 vlaňajšími mláďatami (fyzicky videné, Jedľovina), v 1 prípade dokonca s 3 (taktiež fyzicky videné, Hoskora). Zaujímavosťou je, že medvede boli len v jednom prípade zistené v blízkosti poľovných zariadení – krmovísk. Dôvodom je zmena legislatívy, kde v 3. stupni ochrany (územie národného parku) sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na kŕmenie kopytníkov dužinatým krmivom (repa, siláž a pod.), pričom takéto miesta s obľubou využívajú na kŕmenie aj medvede. Dôležitým ostáva zistenie, že medvede boli zistené takmer výlučne na území národného parku, v oblasti ochranného pásma (Žilinská kotlina, hraničiaca Kysucká a Oravská vrchovina) takmer úplne absentovali. Vysvetlením môže byť obmedzená možnosť brloženia a taktiež v náleze ľahkej potravy v bukových lesoch. Výnimkou v ochrannom pásme bol len jedinec zistený v NPR Šíp a 2 ďalšie v južnom predhorí Malej Fatry.

Zhluky medveďov viditeľných na mape sú spôsobené opakovanými nálezmi pobytových znakov v rámci oblasti, niektoré jedince podľa veku a smeru stôp boli evidované na viacerých trasách rôznymi mapovateľmi, príp. sa na lokalite zdržiavali dlhodobo viaceré jedince čím spôsobili labyrint cestičiek. Takéto zhluky vysvetľujúce početné nálezy stôp sú napr. z oblasti doliny Bystrička, Panošinej, Jedľoviny, Belskej doliny a Sokolia.

Vlk dravý (Canis lupus)

Vlk dravý bol jednoznačne identifikovaný v celom sledovanom území len v 9 oblastiach. Zhodne 3 jedince boli zistené v západnej časti územia, pričom smer prechodu zvierat naznačuje, že vlci prešli záverom Sučianskej doliny do Belskej doliny. Prekonali tak hlavný hrebeň, čím bola opätovne potvrdená veľká mobilita šelmy. Táto vlčia rodina bola na základe predchádzajúceho stopovania ale aj dát z fotopascí zistená na území minimálne 8 poľovných združení. Jeden územím prechádzajúci jedinec bol zistený v oblasti Kľačianskej Magury, taktiež Stohu a Lysice nad obcou Párnica. V rámci národného parku bolo zistených len 6 jedincov vlka dravého, čo pri hustote prechádzaných trás a mobilite šelmy je veľmi nízke číslo. Na základe stopovania pred hromadným monitoringom bola kontrolovaná 3 vlkov v oblasti Šútovskej doliny, avšak počas akcie bol zdokumentovaný len 1 jedinec.

Početnejšie sa vlk zistil v ochrannom pásme. V oblasti Oravskej Magury bola stopovaná dvojica, taktiež tu bol zistený ešte samostatne sa pohybujúci jedinec. Táto pôvodná trojica sa rozdelila pravdepodobne z dôvodu blížiaceho sa párenia vlkov. Podľa snímkov z fotopascí trojicu tvorili dva vlci a vlčica. Jeden vlk bol zistený v oblasti Šípskej Fatry, kde do oblasti zvyknú zatiahnuť za lovom vlci z oblasti Chočských vrchov. Dvojica vlkov bola zistená na hranici ochranného pásma a CHKO Kysuce na oravskej strane. Samostatný vlk bol stopovaný v oblasti Vojenného, kde boli zdokumentovaný aj 3 (4) ďalší vlci. Táto rodina vlkov prišla od Kysúc, na hranici prebehli len niekoľko sto metrov a opätovne sa vrátili na územie Kysúc. V západnej časti ochranného pásma na hranici s CHKO Kysuce bol zistený 1 samostatne pohybujúci vlk, o niečo ďalej 3. Samostatný vlk bol zistený na 2 susediacich trasách. Spolu bolo v ochrannom pásme zistených spolu 14 (15) vlkov. Po odrátaní vlčej rodiny zdržujúcej sa len krátkodobo na hranici územia prichádzajúcej z Kysúc, je v území ochranného pásma reálne približne 11 jedincov. Tento počet jedincov je totožný aj na základe stopovania a celoročného monitoringu pomocou fotopascí.

Spolu bolo v celom sledovanom území zistených len 17 jedincov vlka dravého, ďalšie 3 (4) do oblasti zavítajú len občasne pravdepodobne v rámci kontroly hranice s ďalšími vlčími rodinami.

Rys ostrovid (Lynx lynx)

Rys je najvzácnejšia šelma žijúca v oblasti Malej Fatry. Svedčia o tom aj zistenia z tohtoročného monitoringu. Jedinec bol zistený v oblasti Jedľoviny, ďalší v masíve Kraľovianskeho Suchého vrchu a posledný tretí nad Vrátnou dolinou. V oblasti ochranného pásma sa zistilo po jednom jedincovi v Oravskej Magure a na hranici s CHKO Kysuce. Spolu bolo v celej sledovanej oblasti zistených len 5 jedincov rysa ostrovida. V sledovanej oblasti síce počasie moc neprialo a boli zistené stopy šeliem staré max 1 – 2 dni, pri porovnaní výsledkov zo stopovačiek a dlhodobého monitoringu rysa fotopascami je toto číslo totožné s reálnou početnosťou šelmy v celom území.

Mačka divá (Felis sylvestris)

Mačka divá v celom sledovanom území jednoznačne zistená nebola aj napriek faktu, že sú z posledného obdobia známe tri aktívne lokality výskytu. Dôvodom môže byť malá mobilita zvierat v rámci území, kde jedince počas zimy ostávajú len v rámci jednotlivých lokalít a nemigrujú na veľké vzdialenosti.

Na celoplošnú akciu boli tradične prizvané aj poľovné združenia v celej sledovanej oblasti. Z 19 prizvaných poľovných združení sa na akciu prihlásili členovia zo združení PZ Straník, PZ Kľačianska Magura, PZ Magura – Lipovec, PZ Okrúhlica – Belá, PZ Oravská Poruba – Pečkov (mimo sledovanú oblasť), PZ Čechrenica Trebostovo (mimo sledovanú oblasť) a PZ Magura – Párnica.

Veľké poďakovanie patrí všetkým účastníkom monitoringu, ktorí v nie ľahkých podmienkach prechádzali svoje úseky a taktiež zvlášť členom poľovných združení, ktorí prejavili záujem prispieť k spoločnej problematike zisťovaním početnosti šeliem v území.

Za Správu NP Malá Fatra, RNDr. Tomáš Flajs

Fotogaléria

gdpr-image
Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. Ak budete pokračovať v používaní tejto stránky budeme predpokladať, že ste s ňou spokojní.